Jack_Phillips_Supreme_Court.jpg

Korporácie ustupujú pred oponujúcim pekárom v boji za náboženskú slobodu

08.12.2017USA
423 0 4
Jakub Betinský
Kultúra smrti

[autor: Doug Mainwaring]

 

Tri tucty korporácií sa nedávno spojili s úmyslom dobrovoľne svedčiť proti náboženskej slobode v spore, ktorý sa práve rieši na Najvyššom súde Spojených štátov amerických.

 

Ide o prípad Jacka Phillipsa, majiteľa cukrárne menom Masterpiece Cakeshop, ktorý na základe svojho náboženského presvedčenia odmietol zhotoviť svadobnú tortu pre homosexuálny pár. V roku 2013 nižší súd rozhodol, že Phillips porušil anti-diskriminačný zákon štátu Colorado. Pekárovi bolo nariadené súdom proti jeho vôli, aby túto svadobnú tortu pre homosexuálne „manželstvo“ nakoniec zhotovil.

 

V roku 2015 súd v Colorade riešiaci odvolania toto rozhodnutie potvrdil. Následne v rok 2016 Najvyšší súd štátu Colorado odmietol pojednávať v tejto veci. No Aliancia pre ochranu slobody (Aliance Defending Freedom - ADF) zastupujúca Phillipsa sa rozhodla pohnať tento prípad až pred Najvyšší súd Spojených štátov amerických.

 

Začiatkom decembra 2017 si Najvyšší súd vypočul argumenty oboch strán.

 

37 korporácii, koordinovaných pro-LGBT organizáciou Human Rights Campaign, sa pred súdnym vypočúvaním spojilo, aby spoločne vypovedali v prospech homosexuálneho páru, ktorý podal návrh na trestné stíhanie Phillipsa kvôli jeho náboženskému presvedčeniu.

 

Väčšina z týchto korporácií je všeobecne veľmi známych: od Amazonu, cez Apple, American Airlines, až po PayPal, PfizerPriceWaterhouseCoopers.

 

379 verzus 37: strmý pokles

 

V roku 2015 viedlo pojednávanie Najvyššieho súdu v prípade Obergefell proti Hodgesovi k zásadnému rozhodnutiu súdu, ktoré sa stalo míľnikom v ustanovení homosexuálnych manželstiev po celej krajine. V tom čase sa až 379 korporácií a zamestnávateľov spojilo s úmyslom dobrovoľne svedčiť na súde v prospech homosexuálnych manželstiev.

 

No v tomto prípade sa rozhodlo urobiť tento spoločný výpad proti náboženskej slobode  menej než desať percent z predchádzajúceho množstva.

 

Zdá sa teda, že korporátny svet Spojených štátov stratil na istote – je si menej istý podstatou a cieľom tohto sporu až o celých 90 percent.

 

Možno je dôvodom práve ich kalkulácia risku, kde sa ukázal boj proti náboženskej slobode a tolerancií ako niečo nesmierne riskantné. A možno vnímajú, že podlosť tohto prípadu je pre mnohých Američanov neprípustná. Mnohí si stále ctia náboženskú slobodu ako jeden z najzákladnejších princípov, a preto na ňu neradno siahať.

 

V každom prípade ide o neprekvapujúcu a nepodstatnú ukážku podpory nepopulárnej myšlienky.

Toto je abecedný zoznam 37 korporácii, ktorým ide o popretie náboženskej slobody:

 

1. Affirm, Inc.

 2. Airbnb, Inc.

 3. AmalgamatedBank

 4. Amazon.com, Inc.

 5. American Airlines

 6. Apple

 7. Ben & Jerry's Homemade Inc.

 8. Choice Hotels, International

 9. Cisco Systems, Inc.  

10. Citigroup Inc.

11. Deutsche Bank

12. Glassdoor, Inc.

13. Intel Corporation

14. John Hancock

15. Levi Strauss & Co.

16. Linden Research, Inc.

17. Lyft Inc.

18. Marriott International, Inc.

19. MassMutual

20. Mitchell Gold + Bob Williams

21. MongoDB, Inc.

22. National Gay & Lesbian Chamber of Commerce

23. NIO U.S.

24. PayPal Holdings, Inc.

25. Pfizer Inc

26. Postmates Inc

27. PricewaterhouseCoopers LLP

28. Prudential Financial, Inc.

29. Replacements, Ltd.

30. salesforce.com, inc.

31. SurveyMonkey

32. The Estée Lauder Companies

33. Uber Technologies, Inc.

34. WeddingWire, Inc.

35. Weebly, Inc.

36. Witeck Communications

37. Yelp Inc.


Selektívne obavy z emocionálneho ublíženia a psychologickej ujmy


Medzi tvrdeniami, ktoré v krátkom vyhlásení presadzujú korporácie, je aj nasledovné:

 

„Ak by sme súhlasili s názormi žalobcu [ADF], rôznorodí zamestnanci signatárov tohto vyhlásenia by sa asi nemohli kvôli svojej identite zapájať do každodenných obchodných transakcií. Signatári namietajú voči takémuto zaobchádzaniu s ich zamestnancami – alebo s akoukoľvek osobou – a to principiálne a tiež z praktických dôvodov. Zamestnanci signatárov, ktorí by boli objektom takej diskriminácie by utrpeli emocionálnu a psychologickú ujmu, ktoré by pravdepodobne malo negatívny dopad na ich výkon práce a produktivitu...Rozhodnutie súdu v prospech žalobcu by znamenalo, že zamestnanci si síce vyberajú spoločnosť, pre ktorú pracujú z dôvodu jej anti-diskriminačných pravidiel, no zároveň sa potom musia zmieriť s životom v prostredí, kde je diskriminácia zákazníka povolená.“

 

Toto krátke vyhlásenie však neobsahuje ani len zmienku o „emocionálnom ublížení“ či „psychologickej ujme“ pre zamestnancov signatárov, ktorí by sami mohli byť objektom diskriminácie vzhľadom na ich náboženské presvedčenie alebo sa cítiť umlčaní pracovným prostredím. Je štatisticky nemožné nájsť zhodu o obmedzení náboženskej slobody v rozsahu sto percent všetkých zamestnancov každej spoločnosti.

 

Vyhlásenie neberie do úvahy ani utrpenie a ujmu predajcov a iných odborných pracovníkov, ktorí sú tyranským spôsobom nútení konať aj proti svedomiu, aj proti svojmu náboženstvu pre to, aby splnili podmienky, ktoré na ne uvalil štát.

 

„Každý Američan by mal byť slobodný vybrať si, aké umenie vytvorí a na akom umení nebude pracovať bez toho, aby sa musel báť nespravodlivého trestu zo strany vlády,“ povedal David Cortman, senior-konzultant ADF, keď americký Najvyšší súd zahájil pojednávanie v Phillipsovej veci. „To je dôvod, prečo by mali byť zlé rozhodnutia v tejto záležitosti prehodnotené a zmenené. Ohrozujú totiž slobodu nás všetkých tým, že tvrdo potláčajú opačný názor namiesto toho, aby tolerovali diverzitu názorov. Všetci sme v ohrození vtedy, keď môže vláda trestať takých občanov, akým je Jack, a to len pre to, že sa vláde nepáči spôsob, akým uplatňuje svoju umeleckú slobodu. Amerika musí byť otvorená aj voči tým, ktorí odmietajú [iba ticho a tolerantne] spolunažívať.“

 

„Najvyšší súd Spojených štátov amerických má teraz príležitosť ukázať, že vláda nemá žiadnu právomoc nútiť Američanov, ktorí sú ako Jack Phillips, používať svoje umelecké nadanie na to, aby oslavovali podujatia, s ktorými nesúhlasia morálne alebo na základe svojho náboženského presvedčenia,“ povedal Tony Perkins, prezident Rady pre výskum rodiny (Family Research Council). „Vzhľadom na to, že sudca Gorsuch sa bude tiež podieľať na rozhodovaní, máme väčšiu nádej, že Najvyšší súd podrží našu dlhodobú národnú tradíciu rešpektovania slobody Američanov nasledovať ich najvnútornejšiu vieru...Prvý dodatok ústavy už dlho ochraňuje Američanov pred donucovaním vlády, aby obhajovali presvedčenie, s ktorým nesúhlasia.“

 

 

Podobné články

DISKUSIA k článku