Eugene-Delacroix-St.-Michael-defeats-the-Devil-854-61-660x350-1418152089_810_500_55_s_c1.jpg

Úsvit veľkej apostázy a prorocké slová bl. kardinála Johna Henryho Newmana

27.11.2017SVET
959 1 6
Zuzana Smatanová
AltKAT

Poznámka editora originálu: Nasledujúci text je prvou časťou hĺbkovej eseje autora a maliara Michaela D. O´Briena o nadchádzajúcej Great Apostasy (Veľkom odpadlíctve). Celú esej si môžete prečítať TU. 

 

„Ale nájde Syn človeka vieru na zemi, keď príde?“ (Lk 18, 8).

 

(LifeSiteNews)  
Podobne, ako žiadna generácia, ani my si nedokážeme, aj napriek svojim predstavám, celkom reálne predstaviť „blízku budúcnosť“. Preto nás neustále pokúša odmietať teológiu histórie a eschatológiu zjavenia (náuka o posledných veciach človeka) ako myšlienkové konštrukcie, vyprodukované iracionálnym strachom, alebo limitované plamennými analýzami súčasnej situácie; skrátka cyklus, ktorý sa viac-menej pravidelne opakuje bez konca, a ktorý nikdy neprinesie sľubovanú celosvetovú katastrofu. Podľa Krista v evanjeliách, v Knihe Zjavenia, podľa listov sv. Petra, Pavla a Jána, podľa prorokov Starého zákona, ako aj podľa cirkevne schválených súkromných zjavení, ktoré za posledných 150 rokov naberali na množstve a intenzite, sa približuje čas, kedy sa všetky špekulatívne scenáre vyparia tvárou v tvár reálnemu a konečnému ohrozeniu celého ľudstva. Vtedy sa budúcnosť stane prítomnosťou. A jej predohrou bude apostáza (odpadlíctvo) bezprecedentných rozmerov. Vskutku, táto apostáza sa deň čo deň šíri okolo nás. Jej vyvrcholením bude Pánov deň, deň ohňa.

Blahoslavený kardinál John Henry Newman prorocky písal v množstve svojich kázní o blízkej budúcnosti, ku ktorej sa schyľovalo už za jeho čias:

„Viem, že každá doba je riziková a nebezpečná a že v každej takej dobe existujú ľudia, žijúci na oslavu Boha a pre potreby človeka, ktorí si však vždy automaticky myslia, že ešte nebolo horšej doby než je tá ich. V každej dobe však nepriateľ duší zúrivo napáda Cirkev, ktorá je ich pravou Matkou, a keď sa mu nepodarí urobiť zle, tak sa im aspoň vyhráža a desí ich. Tieto duše v každom čase podstupovali mimoriadne skúšky, aké iní nepoznali. Pokiaľ ide o toto, pripúšťam, že kresťania v určitých dobách podstupovali určité špecifické nebezpečenstvo, s ktorým sa v tejto dobe nestretávame. I keď toto pripúšťam, vôbec nepochybujem, že skúšky, ktoré čakajú nás, by otriasli a vydesili statočné a odvážne srdcia aj takých ľudí, ako bol sv. Atanáz, sv. Gregor I, alebo sv. Gregor VII. Aj oni o tejto temnote hovorili ako o hrozivej vyhliadke do budúcnosti z ich pohľadu, avšak temnota, ktorá je pred nami, sa od všetkých, čo boli pred ňou, líši svojou podstatou. Špecifické nebezpečenstvo doby, ktorú máme pred sebou, spočíva v rozšírení moru nevernosti a zrady, o ktorom už apoštoli a sám náš Pán predpovedali, že bude najhoršou katastrofou posledných čias Cirkvi. Zatemnenie rozumu, typický obraz posledných čias, sa už šíri po celom svete.“ 1

Newmanov prístup bol čiastočne podmienený kontextom doby, v ktorej žil, a aj tým, ako chápal neprestajné pokušenie kresťanov, ktorým je robiť kompromisy so spiritus mundi (duchom sveta). Bolo mu jasné, že duch sveta sa v jeho dňoch snaží ešte viac útočiť proti tomu, čo zostalo zo starého kresťanstva. A vo svojich ďalších kázňach ide ešte ďalej a varuje svet, že diabolský duch nezadržateľne kráča vpred ku konečnej konfrontácii. 2

Newman poukazoval na to, že keď nastala éra vlažnosti a voľnosti medzi veriacimi, vždy to bola predohra k prenasledovaniu, a že záverečnému prenasledovaniu a útlaku bude predchádzať tá najväčšia apostáza v celých dejinách Cirkvi. 3

Existovali pochopiteľne aj iné obdobia apostázy a herézy, ako bola napríklad aj Ariánska kríza, ktoré sa zrodili v dobe náboženského zmätku rôzneho druhu, kedy sa civilizovaný človek usiloval vymaniť z bahna pohanstva.

A práve v tomto je rozdiel medzi tým, čo sa objavovalo v minulosti a tým, čo sa objavuje dnes v celom západnom svete. Civilizácia, ktorá dobre pozná kresťanstvo (a ktorá teraz s prehľadom ignoruje aké temné môže byť pohanstvo), sa totiž rozhodla vrátiť späť do bahna a všetko, čo na tejto svojej ceste nadol robí, nazýva pokrokom, za každým rohom hlása svoj tragicky zakrpatený koncept slobody a každému ho agresívnym spôsobom nanucuje.

To, že táto revolúcia šikovne rozvracia zásadné princípy civilizácie, je jednou z jej obzvlášť zlovestných charakteristík – sú to totiž princípy, ktoré uznáva každá spoločnosť so zdravým rozumom. Je treba povedať, že do hry vstúpili historické a sociologické faktory, ako bolo rozdrvenie dôvery v dobrotivého Boha dvoma nepredstaviteľne ničivými vojnami, ohrozením nukleárnou vojnou, genocídami, sexuálnou revolúciou a fenomenálnym rozvojom nových druhov médií tak mocných, že prehlušia naše vedomie, ako aj svedomie, robiac si z vôle človeka nástroj na uskutočnenie svojho cieľa, ktorým je predefinovanie nielen významu a zmyslu človeka, ale aj Reality samotnej.

27. novembra 2017

(... pokračovanie)

 

Poznámky:
1 John Henry Newman (1801-1890), Sermon of October 2, 1873 „The Infidelity of the Future“
2  Newman, Tracts for the Times, zv. V, 1838-40, Advent Sermons on Antichrist.
3 Aj Eusebius z Cézarei, biskup a historik 4. storočia, vo svojej Ecclesiastical History poukazuje na to, že každému veľkému prenasledovaniu Cirkvi predchádzalo obdobie šíriacej sa vlažnosti a voľnosti medzi veriacimi.

 

DISKUSIA k článku